Bio
Čarny Ďuda Staro
alternative post-rock
Členov Myncryst od malička každého zvlášť formovalo prostredie východného Slovenska. Je však už len na poslucháčovi, či v obrazoch vykreslených emotívnou gitarou, melodickou basou a technicky komplexnými bicími uvidí práve rozbité cesty, bezútešné paneláky a hustý dym z komínov fabrík alebo samého seba uvolí do role nepopísaného plátna, do ktorého nechá hudbou vlievať abstraktnú paletu nečakaných prežitkov.
Origin story
Naša hudba vzniká veľmi spontánne. Nemáme nikdy dopredu pripravený koncept, hráme čo z nás vyviera. Keď sme však spätne začali analyzovať, čo sú to vlastne za melancholické až úzkostlivé pocity, ktoré v skladbách prevládajú, objavilo sa silne rezonujúce téma. Všetkých nás v kapele spája rovnaký pôvod. Každý vo svojej variácií sme prežili detstvo a dospievanie v silne konzervatívnych a pobožných mestách, kde názor ostatných bol dôležitejší než autenticita a úprimnosť voči svojej vlastnej identite. Kde po postkomunistickej chvíľkovej prosperite prišiel náhly úpadok, ľudia strácali prácu a často tak aj zmysel života. Problémy s alkoholizmom sa prehlbovali. Príležitosti sebarealizácie, ak niekedy nejaké boli, mizli. Z rannej mladosti si vybavujeme hlavne pocity zúfalstva, klaustrofóbie, akejsi nesprávnosti, nepatričnosti. Tak sme sa stretli v Prahe.
Názov “Myncryst” je slovnou hračkou, spojením slov mineral a crystal, anglický preklad slova “nerast”. K nerastu prirovnáva Jean-Paul Sartre v románe Nevoľnosť mladú krehkú ženu, trpiacu v jeden okamih viac, než je schopná uniesť, čím sa náhle rozprávačovi zazdá, že sa mu zjavila jej pravá podstata.
Napriek trochu mätúcemu metalovo znejúcemu názvu nám najčastejšie ľudia priradzujú žáner post-rock, aj keď vedome či úmyselne z post-rockových postupov nevychádzame. Atmosférická a nežná gitara sa v skladbách strieda s razantným skreslením prechádzajúcim až do noisu, doplňuje ju melodicky citlivá basa a progresivitu dodávajú technicky komplexné a precízne bicie bohaté na neotrelé, priam až šokujúce, rytmické modulácie. Vokály sú využívané sporadicky. Miestami sú rozpoznateľné tiež vplyvy matematiky a jazzu, ktoré prináša najmä bubeník Samuel, známy z math-rockovej kapely Vojdi. Názvoslovím kapiel sa hudba Myncryst dá popísať ako kombinácia Mogwai, či Grizzly Bear meets The Mars Volta so štipkou Sonic Youth a jazzu. Vzniká tak emočne silne nabitý koktejl - Molotovov. Senzitívnejší sa dokonca zdôverili s objavením sa potlačených spomienok pri posluchu. Čo asi nie je prekvapivé, vzhľadom na spomínaný hlavný zdroj inšpirácie kapely k tvorbe. Aký asi môže byť vnútorný svet človeka, ktorý sa doma nikdy necítil ako doma - je schopný vytvoriť si domov inde, keď pocit domova správne nezažil? Jedna kapela, ktorej sa hudbou až bolestivo verne podarilo zachytiť traumatizujúce prostredie východoslovenského malomesta sú určite legendárni The Bridgeheads z Bardejova, odkiaľ pochádza aj basgitarista Tomáš. Minimálne naším konceptom sa k nim takto odkazujeme a vzdávame hold.
