Náš prvý videoklip - The second
Tak a je to. Vydali sme náš prvý videoklip! Ku skladbe Tá druhá, oficiálne “The second”. Názvom The second je myslený druhý dodatok ústavy USA zaručujúci právo držať a nosiť zbrane. Chceli sme len nepriamo naznačiť tému pesničky, ale hlavne zachytiť vizuálne kto sme, atmosféru našej hudby. Samozrejme teda nesmeli chýbať paneláky. Na túto neľahkú úlohu sme oslovili mladú talentovanú režisérku Elišku Dobnerovú, s ktorou sa Ďuďa pozná z intenzívneho fotokurzu u Stanislava Petery. Ukázalo sa, že Eliška panelákovú atmosféru veľmi dôverné chápe, keďže sama pochádza z mesta prešpikovaného socialistickou architektúrou - Ústí nad Labem. Zároveň nám to prišlo ako krásne priliehavá metafora. Sme deti z troch rôznych východoslovenských miest. Ale už roky bývame v Prahe. Tak na čo by sme sa hrali? Bolo by pokrytecké zneužiť východ len na klip. Ale naopak, natočiť klip v meste, ktoré naše rodiská veľmi pripomína, to dáva zmysel. Keď sa vám sníva, že ste na nejakom mieste, viete, že to je ono miesto, vyzerá hrozne podobne, ale snová realita ho skreslila. Tak Ústí vnímame ako sureálnu dvojičku Humenného, Prešova či Bardejova. A naša hudba je tiež akási ozvena minulých prežitkov z nášho podvedomia, ktoré tiež vie veľmi schopne skresľovať spomienky. Inšpiráciou boli filmy od Jima Jarmuscha, konkrétne napríklad scéna z Only Lovers Left Alive - rotujúca kamera zhora, a tiež filmy od Andreja Tarkovského tak celkovo svojou ponurou nostalgickou atmosférou.
Zvládli sme to za dva natáčacie dni v mrazivom februári 2023. Prvý deň sme točili “pokojíčky”. Požičali sme si svetelnú techniku z BIOFILMS a v miestnosti vedľa našej skúšobne si stavali jednotlivé scény. Každý z nás sme si svoju izbičku vymýšľali a dizajnovali podľa seba. Ďuďa doniesla skoro celú svoju obývačku, Samko podobne, a Čarny ako minimalista iba plechovky od piva. Spoločným prvkom každého pokojíčku je plagát Myncryst, všimli ste si? Ten sa mimochodom dá podpísaný zakúpiť ako merch - no kto by nechcel plagát, ktorý sa objavil v klipe? S nezmiernou pomocou od Rudolfa Dymáka (tiež kamaráta Elišky a Ďudi z kurzov Stanislava Petery) a Katky Paterovej sa všetko stihlo so sklzom iba asi dve hodinky. Nájdeme tu už rôzne symboly a odkazy. Raňajky, zemiaky nakrájané na rôzne spôsoby a k tomu pačesy vlasov, mmm delikatesa. Zemiaky ako symbol obyčajnosti, všednosti, Jozef Mak. Vlasy ako symbol obetí.
Druhý natáčací deň sa musel posúvať o týždeň lebo bolo škaredo. Presunulo sa na čas kedy bolo krásne a to však iba v romantickom slova zmysle lebo fúkal mrazivý vietor a snežilo. Inými slovami máme v klipe naozajstný sneh za cenu toho, že sme premrzli na kosť. Umelý sneh by bol ale asi drahší, než naše chvíľkové nepohodlie. Obed sme si dali fajne buchty z miestneho Lidlu. Spolutrpel s nami opäť náš kamarát Rudolf, za čo mu preveľmi ďakujeme. Zábavné boli nečakané prvky, ako hokejka, čo Samko našiel pri odpadkovom koši, a hneď vedel čo s ňou, či teta prechádzajúca okolo s pejskem. Alebo páni policajti, ktorí sa pochopiteľne zaujímali, čo už hodinu vystrájame pred policajnou stanicou.
Človek by nepovedal, koľko to je práce, taký jeden videoklip. A natáčanie bola len jedna časť. Nasledoval strih. Ten si tiež vzala Eliška na starosti sama. Celkom sme jej do toho kecali a obdivujeme jej trpezlivosť.Vďaka tomu ale Eliška prišla s exkluzívnym nápadom, pridať pár AI animací. Čo si tá umelá inteligencia navymýšľa, to je vždycky fascinujúce, my sme boli uchvátení.
Klip oficiálne uvidela verejnosť 31.10.2023 na Halloweensky večer. Zmienka o ňom sa objavila na webe FullMoonu a serveri Hudba.sk .